Hasičská dychová kapela je v Šamoríne pojem. Dnes, keď sa už povie hasičská kapela, každý vie, o čom je reč. Lenže nie vždy to bolo tak. Začiatky kapely v 19. storočí neboli ľahké. Najprv to nevyzeralo veľmi nádejne, ale po „premiére“ si aj ľudia začali pochvaľovať dovtedy neznámu kapelu. Prvým dirigentom bol Tamás Várnay, obchodník s potravinami. Kapela dosiahla obrovský rozmach pod vedením mladého učiteľa Istvána Németha. Smrť Németha postihla nie len rodinu, ale aj kapelu, ale život išiel ďalej. Na čelo kapely sa postavil Pál Limpár. Kapela s ním bola spokojná, ibaže prišla druhá svetová vojna a Limpár bol presídlený do Maďarska. Po niekoľkých rokoch prebral dirigentskú paličku jeho syn, Pál Limpár mladší. Behom posledných 12 rokov sa tu vystriedalo viac dirigentov, ale od roku 1999 túto funkciu zastáva Róbert Janušek. S jeho pomocou sa kapela chystá na oslavy 130. výročia založenia zboru, ktoré sa konali v tomto roku (2005). 27. augusta predpoludním dorazili do nášho mesta pozvané dychové hudby, ktoré potom hrali v rôznych kútoch Šamorína. Jubilanti (čiže my) hrali oproti trhovisku. V dohodnutom čase napochodovala každá kapela na hlavné námestie, kde oslava pokračovala. Najprv predviedli tri skladby so svojho repertoáru hostia. Po nich sme nasledovali my. Po úspešných vystúpeniach sa dostal náš program k ďalšiemu bodu: každá dychová hudba zahrala spolu skladbu Škoda lásky od Jaromíra Vejvody, počas hry hudieb nám tancovali mažoretky. Z hlavného námestia sa s hudbou presúvali všetky dychové hudby do miestneho cintorína, kde prebehlo kladenie vencov. Po smutných chvíľach sme sa rôznymi pochodmi presúvali do kultúrneho domu, kde sa podával slávnostný obed. Po odchode hostí aj naša dychová hudby opustila kultúrny dom. Večer sa potom ešte všetci zišli, aby oslávili podarený deň, ale aj to, že Dychová hudby v Šamoríne oslávila svojich 130 rokov.

Zuzana Horváthová flautistka DH,
študentka